História Shorinji Kempo

Doshin So, rodným menom Michiomi Nakano, sa narodil v prefektúre Okajama a mladosť strávil    v severnej Číne (v rokoch 1928 až 1945), najprv so svojím dedkom a potom ako agent spravodajskej okupačnej japonskej armády zhromažďoval vojenské informácie počas vojny. Pohyboval sa predovšetkým v miestnych protivládnych skupinách, kde sa stretol s mnohými majstrami bojových umení, ktorí boli nútení po potlačení boxerského povstania na prelome 19. a 20. storočia pôsobiť v ilegalite. V Pekingu Doshin So študoval u majstra Wen Laoshiho, ktorý bol mnichom a súčasne predstaveným  severného kláštora Shaolin Ihermen-thuen. Neskôr bol pri obrade v shaolinskom kláštore menovaný jeho oficiálnym nástupcom, t.j. 21. predstaveným školy Giwamon Ken. Po porážke Japonska sa Doshin So v roku 1946 vrátil do Japonska, kde bol svedkom totálnej demoralizácie, stráty osobných hodnôt a úpadku, ktoré nastali v dôsledku kapitulácie a okupácie americkými vojskami. Doshin So, ako zenbudhistický mních, sa v tejto situácii v snahe navrátiť porazených obyvateľov Japonska k pôvodným koreňom, rozhodol vyučovať zen-budhizmus. Po nie veľkom úspechu tohto jeho úsilia, Doshin So v roku 1947 zmenil prístup, ktorým zaznamenal veľký úspech a získal si pozornosť ľudí. Zmena prístupu spočívala v zkombinovaní bojových techník, ktoré sa naučil v Číne s technikami iných bojových štýlov, ktoré poznal a pridaní svojej vlastnej interpretácie zen-budhistickej filozofie (Kongo Zen). Začatie vyučovania tohto nového štýlu bojového umenia  v spojitosti s filozofiou Kongo Zen sa považuje za vznik Shorinji Kempo. Shorinji Kempo nie je odnožou čínskeho kung-fu, ale je úplne novým štýlom, ktorého zakladateľom je Doshin So, označovaný ako Kaiso, čo po japonsky znamená Zakladateľ.